Part 1 – Klogg útočí
Kým si obyvatelia Neverhoodu užívali šťastné chvíle, Klogg ktorý po vystrelení dopadol na svet Flyhood, precitol a vstal. Ocitol sa vo svete, kde všetko lietalo. Videl ako zvláštne „muchy“ vynášajú nejaké kamene do čudného paláca, ktorý vyzeral ako včelí plást. Zase začal rozmýšľať ako ovládnuť svet Neverhood a skrsla v ňom myšlienka na pomstu. Zastavil teda jednu „muchu“ a spýtal sa . „Máte kráľa?“ a mucha mu odvetila „Áno máme.“ „A je to dobrý kráľ?“ nedal pokoja Klogg. „Vôbec nie. Je to veľký tyran a dobyvateľ, ale nehovor mu, že som ti to povedala, prosím.“ a odletela. Klogg sa pozrel na zámok a povedal si, že by mu kráľ mohol pomôcť. Vošiel teda dnu. Hneď pri vchode ho zastavili stráže . „Čo tu chceš?“ spýtali sa. “Chcem vidieť vášho kráľa!“ „A načo?“ Mám preňho dôležitú správu.“ „Akú?“ „To je tajné“ Tak ho teda pustili dnu. Keď prišiel pred kráľa, poklonil sa a povedal: „Vaša mušia jasnosť. Dovoľte aby som sa predstavil. Som Klogg zo sveta Neverhood. Mám pre Vás zaujímavú ponuku“. A rozpovedal mu svoj plán, načo kráľ odvetil: „Dobre, ale polovica sveta bude moja!“ „Súhlasím“ odpovedal Klogg. „Zajtra vyrážame“
Na druhý deň skoro ráno bol Klogg už hore. Vlastne ani nespal, tak túžil po pomste. Zašiel teda za kráľom, ktorý tiež nespal, ako vždy predtým ako dobyl nejakú krajinu. Kráľ vydal príkazy a tisíc múch ozbrojených žihadlami sa vydalo na cestu do Neverhoodu. Tam zatiaľ nič netušili.
Na štvrtí deň Klogg aj so svojou armádou dorazil na miesto. Skryli sa v Hall of Records a vyčkávali vhodný čas. Keby deň predtým nebol Willie oslavoval do skorého rána, nebol by zaspal v Hale rekordov. Prebudil ho až zvláštny smiech, ktorý poznal až príliš dobre. Patril Kloggovi. Willie sa ihneď prebudil a opatrne sa pozrel na koniec chodby. Bol tam. Aj s armádou.
Willie sa rozbehol a bol by skončil v múre, keby nebol vrazil do Hoborga. Willie mu stihol všetko povedať aj keď od strachu ani nedýchal. Hoborg povedal: „A videl ťa?“ „Myslím že nie“ „To je dobre, využijeme to.“ A vybehli von.
Willie bežal za Klaymenom a Hoborg do svojho paláca. Keď sa Hoborg vrátil, všetci už stáli pri Klaymenovi a čakali čo sa bude diať. Hoborg povedal: „Mám plán! Keďže Klogg nevie, že o ňom vieme, môžeme ho prekvapiť a zaútočiť prví.“ Klaymen dodal: „To áno, ale nevieme ako je vyzbrojený. Willie len videl Klogga a počul akési bzučanie. To je málo.“ „Máš pravdu“ povedal Hoborg. „Musíme tam vyslať špióna. Ale kto tam pôjde???“ trápil sa Hoborg. „Ja!“ prehlásil Klaymen. „Nie, to nemôžem od teba chcieť. Už si toho pre nás urobil dosť!“ „Aj tak idem!“ odvetil Klaymen. „No dobre, ale vezmi si toto. Keď si to dáš na hlavu, budeš neviditeľný, Jedinou nevýhodou je, že aj ty nebudeš nič vidieť.“
Klaymen sa teda pobral do Haly rekordov a s tou najväčšou opatrnosťou rozhrnul dvere. Nazrel dnu. Nikde nik
oho. „Budú až na konci“ pomyslel si. Išiel teda ďalej. Ako tak išiel, počul blízky bzukot. Rýchlo sa skryl pod zázračnú šatku čo mu dal Hoborg a počúval. O chvíľu sa zvuk priblížil a bolo počuť jasnú reč. Rozoznal Klogga ako sa rozpráva s niečím čo bzučí. Počul toto: „... nie, musíme zaútočiť hneď! To neprichádza do úvahy. Poznám ich lepšie a keby sme zaútočili teraz keď sú hore, nevyhrali by sme. Musíme zaútočiť až zajtra ráno kým budú spať...“ „No dobre, ale ak to nevyjde, bude to tvoja vina!“ Klaymenovi svitlo. Rozpráva sa s muchou. Teda tá armáda sú muchy. Viac mu počuť netrebalo. Pomaly sa pozrel popod okraj šatky či je vzduch čistý a bežal von. Všetko čo počul povedal Hoborgovi. Hoborg predstúpil pred svoj ľud a povedal: „Do zajtra rána musí byť všetko pripravené, nič nesmieme nechať na náhodu. Má niekto nejaký plán...?“
Pomaly sa blížila hodina D. Všetci obyvatelia Neverhoodu boli nasáčkovaný v Hoborgovom paláci. Všetci boli vyzbrojený plácačkami na muchy a v oknách boli rozvešané mucholapky. Slnce začalo pomaly vychádzať nad obzor. Ozval sa desivý bojový výkrik.
Obrovský roj múch vyletel oknom Haly rekordov a zaútočil na okolité budovy. Ani jedna mucha však ani len neobišla Hoborgov palác. Keď muchy zistili že Neverhood je prázdny, išli ku kráľovi a povedali mu to. Klogg, ktorý stál vedľa kráľa, povedal: „Myslím, že viem kde sú. “A ukázal na Hoborgov palác. Muchy sa teda vydal tam.
V paláci pozorovali túto scénu a keď videli ako sa muchy rútia k nim, pevne zovreli v rukách svoje mucholapky a pripravili sa na boj.
Keď muchy dorazili čakalo ich nemilé prekvapenie. Vleteli oknom a asi stovka z nich sa zachytila na mucholapkách. Pod oknami zase čakali mäsožravé rastliny a čakali, kedy ponad nich preletia
muchy. Polovica múch bola fuč. Tu sa dali na protiútok obyvatelia Neverhoodu. Mucholapkami švihali hlava – nehlava. Jedna šupa sa dokonca ušla aj Klaymenovi. Za desať sekúnd nezostalo po muchách nič a tie čo zostali sa dali na útek. Bitka bola vyhraná, ale vojna ešte nie. Museli ešte poraziť Klogga a mušieho Kráľa. Mali celkom dobrý plán, ale museli ich vylákať vonku. Vždy odvážny Klaymen teda vošiel do Haly rekordov a ukázal sa Kloggovi. Ten si len pretrel oči a bežal za ním. Muší Kráľ, ktorý nevidel Klaymena bežal za Kloggom, lebo si myslel že chce ujsť a vyhnúť sa trestu. Klaymen vybehol von a Klogg za ním, ale v tom ho spolu s muším Kráľom prikryla mocná sieť.
Oboch naložili do kanóna a vystrelili do tmy. „Snáď nám dá Klogg už pokoj“ povedal Klaymen a zasnene sa usmial.
Kým si obyvatelia Neverhoodu užívali šťastné chvíle, Klogg ktorý po vystrelení dopadol na svet Flyhood, precitol a vstal. Ocitol sa vo svete, kde všetko lietalo. Videl ako zvláštne „muchy“ vynášajú nejaké kamene do čudného paláca, ktorý vyzeral ako včelí plást. Zase začal rozmýšľať ako ovládnuť svet Neverhood a skrsla v ňom myšlienka na pomstu. Zastavil teda jednu „muchu“ a spýtal sa . „Máte kráľa?“ a mucha mu odvetila „Áno máme.“ „A je to dobrý kráľ?“ nedal pokoja Klogg. „Vôbec nie. Je to veľký tyran a dobyvateľ, ale nehovor mu, že som ti to povedala, prosím.“ a odletela. Klogg sa pozrel na zámok a povedal si, že by mu kráľ mohol pomôcť. Vošiel teda dnu. Hneď pri vchode ho zastavili stráže . „Čo tu chceš?“ spýtali sa. “Chcem vidieť vášho kráľa!“ „A načo?“ Mám preňho dôležitú správu.“ „Akú?“ „To je tajné“ Tak ho teda pustili dnu. Keď prišiel pred kráľa, poklonil sa a povedal: „Vaša mušia jasnosť. Dovoľte aby som sa predstavil. Som Klogg zo sveta Neverhood. Mám pre Vás zaujímavú ponuku“. A rozpovedal mu svoj plán, načo kráľ odvetil: „Dobre, ale polovica sveta bude moja!“ „Súhlasím“ odpovedal Klogg. „Zajtra vyrážame“
Na druhý deň skoro ráno bol Klogg už hore. Vlastne ani nespal, tak túžil po pomste. Zašiel teda za kráľom, ktorý tiež nespal, ako vždy predtým ako dobyl nejakú krajinu. Kráľ vydal príkazy a tisíc múch ozbrojených žihadlami sa vydalo na cestu do Neverhoodu. Tam zatiaľ nič netušili.
Na štvrtí deň Klogg aj so svojou armádou dorazil na miesto. Skryli sa v Hall of Records a vyčkávali vhodný čas. Keby deň predtým nebol Willie oslavoval do skorého rána, nebol by zaspal v Hale rekordov. Prebudil ho až zvláštny smiech, ktorý poznal až príliš dobre. Patril Kloggovi. Willie sa ihneď prebudil a opatrne sa pozrel na koniec chodby. Bol tam. Aj s armádou.
Willie sa rozbehol a bol by skončil v múre, keby nebol vrazil do Hoborga. Willie mu stihol všetko povedať aj keď od strachu ani nedýchal. Hoborg povedal: „A videl ťa?“ „Myslím že nie“ „To je dobre, využijeme to.“ A vybehli von.Willie bežal za Klaymenom a Hoborg do svojho paláca. Keď sa Hoborg vrátil, všetci už stáli pri Klaymenovi a čakali čo sa bude diať. Hoborg povedal: „Mám plán! Keďže Klogg nevie, že o ňom vieme, môžeme ho prekvapiť a zaútočiť prví.“ Klaymen dodal: „To áno, ale nevieme ako je vyzbrojený. Willie len videl Klogga a počul akési bzučanie. To je málo.“ „Máš pravdu“ povedal Hoborg. „Musíme tam vyslať špióna. Ale kto tam pôjde???“ trápil sa Hoborg. „Ja!“ prehlásil Klaymen. „Nie, to nemôžem od teba chcieť. Už si toho pre nás urobil dosť!“ „Aj tak idem!“ odvetil Klaymen. „No dobre, ale vezmi si toto. Keď si to dáš na hlavu, budeš neviditeľný, Jedinou nevýhodou je, že aj ty nebudeš nič vidieť.“
Klaymen sa teda pobral do Haly rekordov a s tou najväčšou opatrnosťou rozhrnul dvere. Nazrel dnu. Nikde nik
oho. „Budú až na konci“ pomyslel si. Išiel teda ďalej. Ako tak išiel, počul blízky bzukot. Rýchlo sa skryl pod zázračnú šatku čo mu dal Hoborg a počúval. O chvíľu sa zvuk priblížil a bolo počuť jasnú reč. Rozoznal Klogga ako sa rozpráva s niečím čo bzučí. Počul toto: „... nie, musíme zaútočiť hneď! To neprichádza do úvahy. Poznám ich lepšie a keby sme zaútočili teraz keď sú hore, nevyhrali by sme. Musíme zaútočiť až zajtra ráno kým budú spať...“ „No dobre, ale ak to nevyjde, bude to tvoja vina!“ Klaymenovi svitlo. Rozpráva sa s muchou. Teda tá armáda sú muchy. Viac mu počuť netrebalo. Pomaly sa pozrel popod okraj šatky či je vzduch čistý a bežal von. Všetko čo počul povedal Hoborgovi. Hoborg predstúpil pred svoj ľud a povedal: „Do zajtra rána musí byť všetko pripravené, nič nesmieme nechať na náhodu. Má niekto nejaký plán...?“Pomaly sa blížila hodina D. Všetci obyvatelia Neverhoodu boli nasáčkovaný v Hoborgovom paláci. Všetci boli vyzbrojený plácačkami na muchy a v oknách boli rozvešané mucholapky. Slnce začalo pomaly vychádzať nad obzor. Ozval sa desivý bojový výkrik.
Obrovský roj múch vyletel oknom Haly rekordov a zaútočil na okolité budovy. Ani jedna mucha však ani len neobišla Hoborgov palác. Keď muchy zistili že Neverhood je prázdny, išli ku kráľovi a povedali mu to. Klogg, ktorý stál vedľa kráľa, povedal: „Myslím, že viem kde sú. “A ukázal na Hoborgov palác. Muchy sa teda vydal tam.
V paláci pozorovali túto scénu a keď videli ako sa muchy rútia k nim, pevne zovreli v rukách svoje mucholapky a pripravili sa na boj.
Keď muchy dorazili čakalo ich nemilé prekvapenie. Vleteli oknom a asi stovka z nich sa zachytila na mucholapkách. Pod oknami zase čakali mäsožravé rastliny a čakali, kedy ponad nich preletia
muchy. Polovica múch bola fuč. Tu sa dali na protiútok obyvatelia Neverhoodu. Mucholapkami švihali hlava – nehlava. Jedna šupa sa dokonca ušla aj Klaymenovi. Za desať sekúnd nezostalo po muchách nič a tie čo zostali sa dali na útek. Bitka bola vyhraná, ale vojna ešte nie. Museli ešte poraziť Klogga a mušieho Kráľa. Mali celkom dobrý plán, ale museli ich vylákať vonku. Vždy odvážny Klaymen teda vošiel do Haly rekordov a ukázal sa Kloggovi. Ten si len pretrel oči a bežal za ním. Muší Kráľ, ktorý nevidel Klaymena bežal za Kloggom, lebo si myslel že chce ujsť a vyhnúť sa trestu. Klaymen vybehol von a Klogg za ním, ale v tom ho spolu s muším Kráľom prikryla mocná sieť.Oboch naložili do kanóna a vystrelili do tmy. „Snáď nám dá Klogg už pokoj“ povedal Klaymen a zasnene sa usmial.
The end
All rights reserved by Miskopo
